ierovoam[, erovoam[, eroboam[, –a m., nom. propr.
etiam ierovoaml[, vorovaaml[, eroobam[
Br
- Jeroboam; Jeroboam; — ᾿Ιεροβοάμ; Ieroboam:
- a) Ieroboam I, filius Nabat, conditor Regni Samariae, de quo libri VT 3Rg 11,26–14,20 et 2Par 10,1–13,20 narrant: egda idêhu vsi k tel’cema zlatoma êže erovoamь c(êsa)rь iz(drai)lьski stvori BrVO 380d eroovam’ Vb1 242b eroboamь Vat5 202a N2 220a Bar 277c quos Ieroboam fecerat rex Israël Tob 1,5; sa estь s(i)nь veirinь c(êsa)rь že dvoe narečetь ijudini ti ierovoamle da êvit’ êko oboim’ i postavi g(ospod)ь proroka sa bo erovoamь solomunь razdêleniju ljud’sku bivšu deseti plemen’ ierovoamь navatovь c(êsa)rstvova BrVO 466a; pritičet že dni c(êsa)rь ihь k’ kvasu êkože bo i kvasь bezakoniê … vorovaamla c(êsa)ra prvago v deseti plemenь BrVO 468b; b) Ieroboam II, rex Israël, filius Ioas regis Israël: umr’všu že emu priê c(êsa)rstvo s(i)nь ego erovoam’ i c(êsa)rstvova lêt’ ·~ĵ· (=30) i edno BrVO 327c Ιεροβοαμ υἱὸς Ιωας Jeroboam filius Joas 2Rg 14,23; umr’všu eroboamu priê c(êsa)rstvo s(i)nь ego zahariê BrVO 327d; sl(o)v(e)sa amosa … êže vidê na iz(drai)li … v dni eroboama s(i)na ioasa c(êsa)ra iz(drai)l(e)va BrPm 179c Vat5 235a N2 255b Bar 288a erovoama VO 447a ἐν ἡμέραις Ιεροβοαμ τοῦ Ιωας in diebus Ieroboam filii Ioas Am 1,1; amosь že amasiem’ žr’l’cem’ idol’skim’ k’ erovoamu c(êsa)ru iz(drai)l’sku ob’važden b(i)si BrVO 327d; slovo g(ospod)ne eže stvoreno b(i)si k’ osiju … v dni eroboama s(i)na oasa c(êsa)ra iz(drai)l(e)va BrVat5 234c Pm 179b N2 254a Bar 287c ἐν ἡμέραις Ιεροβοαμ υἱοῦ Ιωας in diebus Ieroboam filii Joas Os 1,1.
- Jeroham; Jeroham; — ᾿Ιερεμεὴλ; Ieroham; – pater Elcanae patris Samuelis prophetae: bêše muž’ eter’ ot aramataim’ soboni ot gori epraima imenem’ el’kan’ iz(drai)litênin’ s(i)nь erovoama BrVO 311c Vb1 197b Pm 148a N2 169d eroobama Vat5 153c eroboama Bar 254a υἱὸς Ιερεμεηλ filius Ieroham 1Rg 1,1.
Exh.
A(Jeroboam)